In reply to message #0
8 Cito sëryayto ortodoks aw yacqubayto, heš meqëm bëšoro d katolik b Madënẖo d bode b ğalabe, fliğo. Hawi tarte citawoṯo šarye w hani raẖiqi më ẖḏoḏe. Bayn tarte citawoṯo calaqa b manṯo lë fayёš. Cito d fayёš Dayro d Zacfaran b iḏa, rasmi lišono carabi këtla. Kcëwdo rasmi cam i dawle oşmanliye mqabël d cito b Ţurcabdin. Kmaciqo b kul dukṯo briṯo acla. B ğalabe dëkoṯo hadome w cito d kit cam cito b Ţurcabdin, kqulbi kowën ţaye. Afğanistan l hawxa maṯlo iḏicoyo. Zabno yarixo, b sababe heš dlë kuḏcina aclayye kayiso, cito, haw kqudro mšayco kuhno l cito d këtyo maşёrto biyya b Afğanistan... Zabno yarixo, hadome w mhayëmne, kfayši dlo kuhne. Cmoḏo, bëroxo, lëwoyo, qandelo, madrašto,... layt nošo d soyëm!... A mẖalmoye, maṯlo da tre. Aṯi kafno, şahwo, maciquṯo b zabno d şawmo rabo aclayye... Këbci rëxşa mu faţёryarxo yatiwo b Dayro Zacfaran, lašan d uxli ‘ţawaš’, faţёryarxo ruxşa lë kobe. Naqla tarte këzzën l rağle, jawab lënne hawi ‘Lo! Gëd şaymitu!’ Hënne ste qalibi hawën ţaye. *** Cito b Ţurcabdin, këtla lišono rasmi kurmanji. Bi cito şluṯo b kurmanji kmisomo. An noše bu Ţuro, kulle ğer mu kurmanji lišono lë kmёžğoli. Hano aydarbo hawxa hawi? Maḏco sidayna naqla ẖreto, adyawma layt! B Ţurcabdin Caziz Bar-Sobṯo kowe faţëryarxo l cito, kqoyëm b ẖёrmo w “... rsim faţëryarxo b šato d 1467. (…) Ban 1482 manfaqwayle amro ‘bu bayto kul man dlo mëjğël b şurayt’ gëd qoṯle ẖërmo citonoyo. Nqil maẖ ẖaye ban 1482...” (1) Armalţo kobe u nqolo b šato 1488 b Ḫasno. (2)Adyawma bu Ţuro, kit ğalabe caylat ёšmayye heš b kurmanjine. Hani adyawma b Awruppa ste kfayši b cayni ёšmo. Bёṯёr, cël më Mëḏyaḏ, aq qëryawoṯo, kulle kurmanji mëžğëliwo. Ucdo ste cayni këmdawmi. Hani Karboran, Carbaye, Yardo, Karjos,... Am more d këtte heš kmёžğoli b kurmanji. Hani aydarbo šurẖinalle? Mën taṯir ţralle cal xabro ‘suryoyo’ dlë cobër? Këtxu maḏco, dlo nëkfuṯo kṯawulle!... Nëbce
1- Bar-Dawud, Xalaf & Šarbel, Ciwardo, më aṯmël l adyawma, mën hawi? Damografi, Dabara, Sayfo w Goluṯo, Västerås: Beṯ-Froso Ciwardo 2013, f. 25; “… w kaḏ ba šnaṯ 1482 b zabne d faţëryarxo Caziz sgiwo mamlo kurdoyo w araboyo w qarib meṯblac suryoyo <şurayt>, aẖrem l kul man da mmalel b bayte sţar men suryoyo. W meţul d eṯmẖel(u) waw wa ţcawuy. Melṯo dlo yoḏcin waw lo(h) b suryoyo soymin waw lo(h) b kurdoyo aw araboyo.” An noše d këbci zëd maḏco ẖuru b Dolabani, Yuẖanën, Faţëryarxe d Anţiyuxya, Urëšlem, 1929, f. 193. 2- Zëd maḏco ẖuru b Den assyro-kaldeiska aktionen 3, f. 93.
|